Späť na obsah

Slovosled v jednoduchej vete

Základnými vetnými členmi sú podmet a prísudok. Okrem toho veta zvyčajne obsahuje slová doplňujúce podmet a prísudok, napr. Mój kolega odpoczywał w górach. V jednoduchej vete je slovosled pohyblivý, ale nie úplne ľubovoľný. Na prvom mieste sa spravidla nachádza podmet s prívlastkami, zatiaľ čo na druhom prísudok s prívlastkami:

  • podmet (prívlastky) + prísudok (prívlastky)
  • Nowy autobus zatrzymał się na przystanku.

Opytovacie vety v poľštine začínajú časticou czy alebo opytovacím zámenom.

  • Na prísudok sa pýtame pomocou častice czy, ktorú pridávame do oznamovacej vety. Slovosled vo vete zostáva rovnaký:
    • Czy + podmet (prívlastky) + prísudok (prívlastky)?
    • Czy idziesz jutro do pracy?
    • Czy autobus zatrzymuje się na tym przystanku?
  • Na doplnok sa pýtame pomocou rôznych opytovacích zámen, napr. jaki, który, jak, kiedy, gdzie, dokąd, dlaczego, kogo/czego. Po zámene sa obvykle vyskytuje podmet a potom prísudok:
    • Opytovacie zámeno + podmet (prívlastky) + prísudok (prívlastky)?
    • Kiedy dzieci wyjeżdżają na wakacje?
    • Która książka najbardziej ci się spodobała?
  • Na podmet sa pýtame pomocou opytovacieho zámena kto/co, po ktorom nasleduje prísudok:
    • Kto/co + prísudok (prívlastky)?
    • Co leży na stole?
    • Kto jest pierwszy na mecie?
  • Na vlastnosť vyjadrenú menným tvarom slovesa sa pýtame pomocou opytovacích zámen: który, jaki, kim/czym. Za týmito zámenami nasleduje spona a potom podmet:
    • Jaki/który, kim/czym + spona + podmet (prívlastky)?
    • Kim jest Marcin?
    • Jaki jest ten drugi pokój?

Podmet

Podmet je hlavnou časťou vety, ktorá pomenúva vykonávateľa činnosti. Typický podmet sa vyskytuje v nominatíve a odpovedá na otázky: kto? co? Podmet je najčastejšie podstatné meno alebo zámeno v nominatíve, napr.

  • Kobieta idzie do pracy.
  • Liście opadają z drzew.
  • Ktoś zapukał do drzwi.
  • Oni interesują się teatrem.

Podmet môže byť tiež vyjadrený iným slovným druhom vo význame podstatného mena: prídavným menom alebo číslovkou, napr. Szczęśliwi czasu nie liczą. Piąta wybiła na zegarze.

Podmet sa môže skladať z dvoch alebo viacerých slov použitých v nominatíve a spojených spojkou i. Takýto podmet sa nazýva niekoľkonásobný podmet, napr.

  • Filip i Beata idą na koncert.
  • Brzozy, dęby i sosny rosły w tym lesie.

Niekoľkonásobný podmet môže byť vyjadrený pomocou dvoch slov spojených predložkou z, napr. Ojciec z synem poszli na spacer. Mąż z żoną oglądają film.

Nevyjadrený podmet sa vyskytuje vo vete bez uvedených zámen 1. a 2. osoby jednotného alebo množného čísla. Nevyjadrený podmet si možno domyslieť na základe tvaru prísudku, napr.

  • (Ja) Dzwoniłem do ciebie.
  • (My) Dużo podróżujemy.

Podmet v 2. páde sa vyskytuje u slovies, ktoré označujú nadbytok alebo nedostatok niečoho, a tiež v konštrukciách s číslovkami, napr.

  • Wody w rzekach przybywa.
  • Sześć samochodów stało na parkingu.

Prísudok

Prísudok je najdôležitejšou časťou vety, ktorá rozhoduje o podmete, tj. označuje jeho činnosť, stav alebo vlastnosť a odpovedá na otázky: co robi? co się z nim dzieje? jaki jest? kim/czym jest? Rozlišujeme tri typy prísudku.

Prísudok je zvyčajne osobné sloveso v rôznych časoch (prítomný, budúci, minulý) oznamovacieho, rozkazovacieho a podmieňovacieho spôsobu, napr.

  • Magda i Beata robią zakupy.
  • Oni byli w Warszawie.
  • Znajdź przepis na sernik w Internecie.
  • Przeczytałbym książkę, jest ciekawa.

Slovesný tvar prísudku závisí od typu podmetu. Ak sa podmet nachádza v nominatíve, potom sa prísudok s podmetom zhoduje s jeho osobou a číslom. V minulom čase, v budúcom zloženom čase a v podmieňovacom spôsobe sa potom zhoduje aj s jeho rodom, napr.

  • Ja kupię kwiaty, a ty upiecz sernik.
  • Monika poszła do szkoły.

Vo vetách s niekoľkonásobným podmetom sa prísudok vyskytuje v množnom čísle, napr.

  • Jabłka, grusze i pomarańcze leżą na stole.
  • Dziewczynki i chłopcy kąpią się w rzece.
  • Magda z koleżanką piją herbatę.

Pokiaľ je podmet vyjadrený podstatným menom v množnom čísle a označuje muža alebo osoby iného pohlavia, potom prísudok v minulom čase, v budúcom zloženom čase a v podmieňovacom spôsobe označuje tvar mužského osobného rodu. Ostatné podstatné mená sa potom nachádzajú v nemužskom osobnom rode.

  • Państwo Nowakowie wrócili z Poznania.
  • Marcin z Beatą poszli do kina.
  • Książki i zeszyty leżały na stole.
  • Studenci chętnie wyjechaliby nad morze.

Čo sa týka podmetu v genitíve, prísudok sa vždy vyskytuje v 3. osobe jednotného čísla, zatiaľ čo v minulom čase, v budúcom zloženom čase a v podmieňovacom spôsobe má tvar stredného rodu, napr.

  • Zabrakło nam pieniędzy.
  • Pięciu studentów uczyło się języka polskiego.

Ďalším typom prísudku je menný prísudok, ktorý odpovedá na otázku: jaki jest podmiot?, kim/czym jest podmiot? Tento prísudok sa skladá z dvoch slov: zo slovesa być, zostać, stać się, zrobić się v osobnej forme (tzv. spony) a ďalšieho slovného druhu (tzv. menného tvaru). Menný tvar slovesa je najčastejšie vyjadrený pomocou prídavného mena, podstatného mena, zámená, číslovky, príslovky, napr.

  • Dzień był słoneczny.
  • Magda jest nauczycielką.
  • Brat został lekarzem.
  • Kuba jest taki.
  • Monika była pierwsza na mecie.
  • Nagle zrobiło się ciemno.

V inštrumentále sa nachádza menný tvar slovesa vyjadrený pomocou podstatného mena a osobného zámená, napr. Magda została nauczycielką. On nie jest tobą. V prípade, že je ako spona použité slovo to, menný tvar slovesa sa potom vyskytuje v nominatíve, napr. Zdrowie to szczęście.

Menný tvar slovesa vyjadrený pomocou prídavného mena, privlastňovacieho alebo ukazovacieho zámená a radovej číslovky sa vyskytuje v nominatíve a v rámci rodu a čísla sa zhoduje s podmetom, napr. Spektakl był ciekawy. Jabłka słodkie. Książka jest moja. Nasi zawodnicy na mecie byli pierwsi.

Tretím typom prísudku je modálny prísudok, ktorý sa skladá z osobnej formy modálneho slovesa chcieć, musieć, pragnąć, potrafić, woleć alebo neohybných slovies, napr. należy, wypada, można, trzeba, warto, wolno a neurčitku, napr.

  • Musisz przeczytać książkę.
  • Pies chce pić.
  • Tutaj można mówić głośno.
  • Należy podziękować wszystkim.
  • Nie trzeba się spóźniać.

Predmet

Predmet je vo väčšine viet závislý na slovesách. Predmet odpovedá na pádové otázky: kogo/czego?, komu/czemu?, kogo/co?, z kim/czym? o kim/czym? Predmet sa spravidla vyjadruje podstatným menom alebo osobným zámenom, napr.

  • Córka pomaga (komu?) matce.
  • Kocham (kogo?) go.
  • Czekamy (na kogo?) na ciebie.
  • Rozmawiamy (o czym?) o pogodzie.
  • Magda spotkała się (z kim?) z Beatą.

Sloveso môže mať pomerne často viac ako jeden predmet, napr. Prosiłem (koho?) koleżankę (o čo?) o radę. Nazar kupił (čo?) prezent (komu?) matce.

Sloveso poskytuje predmetu zodpovedajúci gramatický tvar, tj. určený pád.

Genitív
kogo/czego?
SlovesoPríklady používania
potrzebowaćPotrzebuję twojej rady.
słuchaćWieczorami słuchał radia.
szukaćDługo szukałem torebki.
zapominaćZapomniał telefonu.
Dátiv
komu/czemu?
SlovesoPríklady používania
podobać sięPrezenty podobały się matce.
pożyczyćPożyczył bratu pieniądze.
udzielićLekarz udzielił kobiecie pomocy.
Akuzatív
kogo/co?
SlovesoPríklady používania
czytaćCzytał książkę.
jeśćCodziennie jemy zupę.
kupićKoleżanka kupiła sukienkę.
miećSiostra ma wizytę u lekarza.
odkurzaćMagda odkurza pokój.
pićRano piję herbatę.
pisaćCzęsto piszę listy.
prasowaćTeraz prasuję koszulę.
planowaćJuż planuję urlop.
prosićProszę kotlet i ziemniaki.
rezerwowaćWczoraj zarezerwowałem hotel.
włożyćBeata włożyła nową sukienkę.
zmywaćPo kolacji zmywałam naczynia.
Inštrumentál
kim/czym?
SlovesoPríklady používania
jechaćDo teatru jedziemy taksówką.
leciećNad morze lecimy samolotem.
mieszkaćTomek mieszka z rodzicami.
rozmawiaćRozmawialiśmy z sekretarką.
Lokál
o kim/czym?
SlovesoPríklady používania
czytaćChętnie czytał o podróżach.
marzyćAnna marzyła o wakacjach.
myślećCały dzień myślał o lekcji.
pamiętaćDziewczyna pamiętała o spotkaniu.

Predmet majúci v kladnej vete podobu akuzatívu ma v zápornej vete podobu genitívu.

Kladné vety - akuzatív (kogo/co?)Záporné vety - genitív (kogo/czego?)
Wczoraj jadłem kolację.Wczoraj nie jadłem kolacji.
Lubię lody.Nie lubię lodów.
Mam nowy krawat.Nie mam nowego krawatu.
Siostra robi zakupy.Siostra nie robi zakupów.
On zna ten adres.On nie zna tego adresu.

Spojenie prídavného mena s podstatným menom

Prídavné meno je s podstatným menom v zhode, čo znamená, že sa mu prispôsobuje podľa rodu, čísla a pádu. Prídavné meno má v jednotnom čísle tri rody: mužský, napr. nowy dom, ženský, napr. nowa sukienka, stredný, napr. nowe okno. V množnom čísle sa vyskytuje iba v dvoch rodoch: v mužskom osobnom rode (podstatné mená označujúce mužov alebo osoby v iných rodoch), napr. nowi pracownicy a nemužskom osobnom rode (ostatné podstatné mená), napr. nowe meble, nowe sukienki, nowe okna.

Prídavné mená a podstatné mená sa skloňujú podľa rôznych vzorov skloňovania a majú rôzne koncovky.

Jednotné číslo
mužský r.ženský r.stredný r.
Nominatív
kto/co?
nowy pracownik
nowy dom
nowa sukienkanowe okno
Genitív
kogo/czego?
nowego pracownika
nowego domu
nowej sukienkinowego okna
Dátiv
komu/czemu?
nowemu pracownikowi
nowemu domowi
nowej sukiencenowemu oknu
Akuzatív
kogo/co?
nowego pracownika
nowy dom
nową sukienkęnowe okno
Inštrumentál
kim/czym?
nowym pracownikiem
nowym domem
nową sukienkąnowym oknem
Lokál
o kim/czym?
(o) nowym pracowniku
(o) nowym domu
(o) nowej sukience(o) nowym oknie
Množné číslo
r. mužský osobnýr. nemužský osobný
Nominatív
kto/co?
nowi pracownicynowe domy / sukienki / okna
Genitív
kogo/czego?
nowych pracownikównowych domów / sukienek / okien
Dátiv
komu/czemu?
nowym pracownikomnowym domom / sukienkom / oknom
Akuzatív
kogo/co?
nowych pracownikównowe domy /sukienki / okna
Inštrumentál
kim/czym?
nowymi pracownikaminowymi domami / sukienkami / oknami
Lokál
o kim/czym?
(o) nowych pracownikach(w) nowych domach / sukienkach / oknach

Spojenie prídavného mena s podstatným menom životným (označujúcim ľudí a zvieratá) v akuzatíve jednotného čísla mužského rodu má tvar genitívu, napr. Widziałem nowego pracownika firmy. On ma dużego psa. Spojenie prídavného mena s podstatným menom neživotným prijíma tvar podstatného mena v nominatíve, napr. Widziałem nowy dom Marka.

Spojenie prídavného mena s podstatným menom v mužskom osobnom rode (označujúcim muža alebo osoby iného rodu) v akuzatíve množného čísla prijíma tvar genitívu, napr. Poznałam nowych pracowników z Polski.. Všetky ostatné podstatné mená a ich označenie majú tvar nominatívu, napr. W zoo widzieliśmy lwy afrykańskie. Magda kupiła nowe sukienki.

Ak prispôsobíme rod, číslo a pád, môžeme rovnakým spôsobom spojiť podstatné meno s inými názvami, ktoré vyjadrujeme nasledovne:

  • privlastňovacím zámenom, napr. twój brat, nasza rodzina, moje mieszkanie
  • ukazovacím zámenom, napr. ten rower, ta dziewczyna, te imieniny
  • opytovacím zámenom, napr. jaki koncert? jaka pogoda? jakie spodnie?
  • radovou číslovkou, napr. pierwszy rok, piąta godzina, trzecie miejsce

Uvedené zámená a radové číslovky sa skloňujú podľa rovnakého vzoru ako u prídavných mien, napr. Poznałam twojego nowego dyrektora. Jej córka chodzi do czwartej klasy. W tym nowym mieszkaniu jest więcej miejsca.

Poradie zámen a radových čísloviek je presne definované, nachádza sa vždy pred podstatným menom, napr. mój telefon, ta restauracja, pierwsze danie.

Poradie prídavného mena závisí od jeho významu. Ak označuje nestálu (kvalitatívnu) vlastnosť, predchádza mu podstatné meno, napr. świeży sok, czysta woda, nowy telefon; ak označuje stálu (kvalitatívnu) vlastnosť, ide za podstatným menom, napr.: sok pomarańczowy, woda gazowana, telefon komórkowy.

Spojenie podstatného mena s podstatným menom v genitíve.

Podstatné meno môže rozvíjať aj iné podstatné meno, napr. rzeka Wisła, książka nauczycielki, sok z jabłek. V takomto prípade sa rozvíjajúce podstatné meno vyskytuje v tvare genitívu, ktorý je nemenný, napr. książka nauczycielki, książki nauczycielki, książce nauczycielki, książkę nauczycielki.

Rozvíjajúce podstatné meno v genitíve má nasledujúce koncovky:

Jednotné číslo
mužský r.ženský r.stredný r.
-a
-u
telefon brata
szklanka cukru
-y
-i
filiżanka kawy
pokój córki
-abutelka wina
Množné číslo
mužský r.ženský r.stredný r.
-ów
-i/-y
puszka ananasów
grupa nauczycieli
-
-i/-y
kilo truskawek
kilo pomarańczy
-kilogram jabłek

Rozvíjajúce podstatné meno v genitíve má rôzne významy a odpovedá na rôzne otázky. najčastejšie:

  • má kvalitatívny význam a odpovedá na otázku jaki/jaka/jakie?, napr. język gestów, koncert muzyki klasycznej, miejsce spotkań.
  • označuje vlastníctvo a odpovedá na otázku czyj/czyja/czyje?, napr. dom rodziców, pokój córki, powieść Olgi Tokarczuk.
  • vyskytuje sa po podstatných menách, ktoré označujú množstvo a odpovedá na otázku czego?, napr. szklanka cukru, filiżanka kawy, kilogram jabłek.

Spojenie číslovky s podstatným menom

Tvar číslovky v spojení s podstatným menom závisí na čísle, ktoré pomenúva a tiež na rode podstatného mena, s ktorým sa spája.

Číslovka jeden sa vyskytuje v troch rodoch a spája sa s podstatným menom v nominatíve jednotného čísla, napr. jeden samochód, jedna książka, jedno okno.

Číslovka dwa má niekoľko rôznych tvarov rodu.

r. mužský osobnýr. niemęskoosobowy i nijakiženský r.
dwaj pracownicy
dwóch/dwu pracowników
dwa złote, dwa oknadwie książki**

Tvary dwa a dwie sa spája s podstatným menom v nominatíve množného čísla, napr. dwa samochody, dwie siostry. V mužskom osobnom rode, ak hovoríme o mužoch alebo o osobách v inom rode, má číslovka dva tvary. Tvar dwaj sa spája s podstatným menom v nominatíve množného čísla, napr. dwaj synowie, dwaj pasażerowie, zatiaľ čo tvary dwóch/dwu sa spájajú s podstatným menom v genitíve množného čísla, napr. dwóch synów, dwóch pasażerów.

Číslovky trzy a cztery sa vyskytujú v dvoch rodoch: mužskom osobnom a nemužskom osobnom.

r. mužský osobnýr. nemužský osobný
trzej/czterej projektancitrzy/cztery złote / książki / okna
trzech/czterech pojektantów

Tvary nemužského osobného rodu trzy a cztery sa spájajú s podstatným menom v nominatíve množného čísla, napr. trzy złote, cztery jabłka.

V mužskom osobnom rode máme dva tvary. Tvary trzej a czterej sa spájajú s podstatnými menami v nominatíve množného čísla, napr. trzej synowie, czterej pasażerowie, zatiaľ čo tvary trzech a czterech sa spájajú s podstatným menom v genitíve množného čísla, napr. trzech synów, czterech pasażerów.

Číslovky, ktoré označujú číslice od 5 do 900, sa vyskytujú v dvoch tvaroch: v mužskom osobnom a nemužskom osobnom rode. Oba tvary sa spája s podstatnými menami v genitíve množného čísla.

r. mužský osobnýr. nemužský osobný
pięciu lekarzystu pracowników
pięć psów / książek / okiensto złotych / groszy/ książek

Ak je viacčlenná číslovka zakončená slovom jeden, potom je toto slovo vždy neohybné a spája sa s podstatným menom v genitíve množného čísla, napr. dwudziestu jeden uczniów, sto pięćdziesiąt jeden książek.

Podstatné mená v množnom čísle majú nasledujúce koncovky.

mužský r.ženský r.stredný r.
-ów
-i/-y
pięciu projektantów
dziesięć groszy
-
-i/-y
dwieście kobiet
pięć kawiarni
-dwadzieścia jabłek

Zložené priraďovacie súvetie

Priraďovacie súvetie sa skladá z dvoch jednoduchých viet, ktoré sa vzájomne významovo dopĺňajú, hoci sú na sebe gramaticky nezávislé. Môžu sa zlúčiť priamo, napr. Piła kawę, czytała książkę, alebo pomocou spojok, napr. Piła kawę i czytała książkę. Spojky vyjadrujú rôzne významové vzťahy medzi jednotlivými vetami.

Rozlišujeme niekoľko tipov priraďovacích súvetí, v ktorých sa nachádzajú špecifické spojky.

Druh vetyVýznamový vzťah medzi vetamiSpojkyPríklad vety
zlučovacieobsahy viet, ktoré sú súčasťou súvetia, sa zlučujúi, orazŚwieciło słońce i było bardzo ciepło.
vylučovacieobsahy viet, ktoré sú súčasťou súvetia, sa navzájom vylučujúalbo, lub, czyIdziesz z nami, czy zostajesz?
odporovacieobsahy viet, ktoré sú súčasťou súvetia, si navzájom odporujúale, lecz, jednak, natomiast, aKupiłem dobre prezenty, ale spóźniłem się na lekcję.
dôsledkovéobsah druhej vety vyplýva z obsahu prvej vetywięc, dlatego, zatemBędzie padał deszcz, dlatego nie jedziemy na wycieczkę rowerową.
Nahor