Späť na obsah

Zámená

Zámeno je ohybný slovný druh, ktorý zastupuje akýkoľvek iný slovný druh (napr. podstatné meno, prídavné meno, príslovku, číslovku) okrem slovies. Plní tiež ich funkciu vo vete. Skloňovanie zámen závisí od toho, aký slovný druh zastupujú.

Osobné zámená

Osobné zámená zastupujú podstatné mená. Krátke tvary osobných zámen mi, cię, ci, go, mu nestaviame na začiatok ani na koniec vety. Zámená niego, niemu, niej vystupujú len po predložkách. Zámená ja, ty, my, wy (osobné zámená v 1. a 2. osobe jednotného i množného čísla) nepoužívame vo funkcii podmetu - význam zámena vyjadruje koncovka slovesa (vetného prísudku), napr. Czytałem gazetę. miesto Ja czytałem gazetę. Vo vete používame zámená iba v situácii, keď chceme zdôrazniť, že práve táto osoba (tieto osoby) vykonáva vo vete vyjadrenú činnosť.

Skloňovanie osobných zámen

Jednotné číslo
Nominatív = Vokatívjatyononaono
Genitívmnieciebie / cięjego / niego / gojej / niejjego / niego / go
Dátivmnie / mitobie / cijemu / niemu / mujej / niejjemu / niemu / mu
Akuzatívmnieciebie / cięjego / niego / go / niąje / nie
Inštrumentálmnątobąnimniąnim
Lokálmnietobienimniejnim
Množné číslo
Nominatív = Vokatívmywyonione
Genitívnaswasich / nichich / nich
Dátivnamwamim / nimim / nim
Akuzatívnaswasichje / nie
Inštrumentálnamiwaminiminimi
Lokálnaswasnichnich

Opytovacie zámená

Opytovacími zámenami zisťujeme informácie o podmete alebo jeho vlastnostiach, napr.: kto?, co?, jaki?, który?

Skloňovanie zámena kto

Nominatív = Vokatívkto
Genitívkogo
Dátivkomu
Akuzatívkogo
Inštrumentálkim
Lokálkim

Skloňovanie zámena co

Nominatív = Vokatívco
Genitívczego
Dátivczemu
Akuzatívco
Inštrumentálczym
Lokálczym

Skloňovanie zámena jaki

Jednotné číslo
Pádmužský r.ženský r.stredný r.
Nominatív = Vokatívjakijakajakie
Genitívjakiegojakiejjakiego
Dátivjakiemujakiejjakiemu
Akuzatívjakiegojakąjakie
Inštrumentáljakimjakąjakim
Lokáljakimjakiejjakim
Množné číslo
Pádr. mužský osobnýr. nemužský osobný
Nominatív = Vokatívjacyjakie
Genitívjakich
Dátivjakim
Akuzatívjakichjakie
Inštrumentáljakimi
Lokáljakich

Skloňovanie zámena ktory

Jednotné číslo
Pádmužský r.ženský r.stredný r.
Nominatív = Vokatívktóryktóraktóre
Genitívktóregoktórejktórego
Dátivktóremuktórejktóremu
Akuzatívktóregoktórąktóre
Inštrumentálktórymktórąktórym
Lokálktórymktórejktórym
Množné číslo
Pádr. mužský osobnýr. nemužský osobný
Nominatív = Vokatívktórzyktóre
Genitívktórych
Dátivktórym
Akuzatívktórychktóre
Inštrumentálktórymi
Lokálktórych

Neurčité zámená

Neurčité zámená sú často zakončené na -ś: coś, jakiś, jakaś, jakieś, czyjś, kiedyś, ktoś, któraś, gdzieś.

Vo väčšine prípadov sú odvodené od zámen opytovacích: kto? → ktoś, co? → coś, jaki? → jakiś

Neurčitými zámenami vyjadrujeme nielen neurčitosť vo vzťahu k miestu, osobe, času a vlastnosti, ale zdôrazňujeme tiež skutočnosť, že sa môže jednať o ľubovoľné miesto, osobu a pod.

Záporné zámená

Záporné zámená slúžia k tvoreniu záporných viet. V poľštine sa nepoužíva dvojitý zápor. Napr.: Nigdzie nie byłem.

Záporné zámená sú väčšinou odvodené od zámen opytovacích: ktonikt, conic, gdzienigdzie

Privlastňovacie zámená

Privlastňovacie zámená vyjadrujú prináležanie danej osoby alebo predmetu k inej osobe alebo predmetu. Skloňujeme ich ako prídavné mená, to znamená, že zámeno sa mení podľa gramatického rodu podstatného mena, ktoré po ňom nasleduje.

Skloňovanie zámen mój, twój

Kratšie tvary (napr. ma, me, mej, twe) majú knižní charakter a používajú sa zriedka.

Jednotné číslo
Pádmužský r.ženský r.stredný r.
Nominatív = Vokatívmój, twójmoja/ma, twoja/twamoje/me, twoje/twe
Genitívmojego/mego, twojego/twegomojej/mej, twojej/twejmojego/mego, twojego/twego
Dátivmojemu/memu, twojemu/twemumojej/mej, twojej/twejmojemu/memu, twojemu/twemu
Akuzatívmojego/mego, twojego/twegomoją/, twoją/twąmoje/me, twoje/twe
Inštrumentálmoim/mym, twoim/twymmoją/, twoją/twąmoim/mym, twoim/twym
Lokálmoim/mym, twoim/twymmojej/mej, twojej/twejmoim/mym, twoim/twym
Množné číslo
Pádr. mužský osobnýr. nemužský osobný
Nominatív = Vokatívmoi, twoimoje/me, twoje/twe
Genitívmoich/mych, twoich/twych
Dátivmoim/mym, twoim/twym
Akuzatívmoich/mych, twoich/twychmoje/me, twoje/twe
Inštrumentálmoimi/mymi, twoimi/twymi
Lokálmoich/mych, twoich/twych

Skloňovanie zámen nasz, wasz

Jednotné číslo
Pádmužský r.ženský r.stredný r.
Nominatív = Vokatívnasz, wasznasza, waszanasze, wasze
Genitívnaszego, waszegonaszej, waszejnaszego, waszego
Dátivnaszemu, waszemunaszej, waszejnaszemu, waszemu
Akuzatívnaszego, waszegonaszą, wasząnasze, wasze
Inštrumentálnaszym, waszymnaszą, wasząnaszym, waszym
Lokálnaszym, waszymnaszej, waszejnaszym, waszym
Množné číslo
Pádr. mužský osobnýr. nemužský osobný
Nominatív = Vokatívnasi, wasinasze, wasze
Genitívnaszych, waszych
Dátivnaszym, waszym
Akuzatívnaszych, waszychnasze, wasze
Inštrumentálnaszymi, waszymi
Lokálnaszych, waszych

Skloňovanie zámen jego, jej, ich

Tieto zámená sa neskloňujú - majú ten istý tvar pre všetky rody a pády.

Jednotné číslo
mužský r.ženský r.stredný r.
jego bratjej mamajego brat
jego siostrajej wnuczekjego siostra
jego rodzicejej rodzeństwojego rodzice
Množné číslo (všetky rody)
ich rodzice
ich siostra
ich dziadkowie

Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená sa vzťahujú k pojmom alebo ich vlastnostiam, ktoré sme poznali predtým z kontextu. Napr. zámená ten, ta, to skloňujeme ako prídavné mená. Používame ich k vyčleneniu danej osoby alebo predmetu z väčšej skupiny osôb alebo súboru predmetov.

Skloňovanie zámen ten, ta, to

Jednotné číslo
Pádmužský r.ženský r.stredný r.
Nominatív = Vokatívtentato
Genitívtegotejtego
Dátivtemutejtemu
Akuzatívtegoto
Inštrumentáltymtym
Lokáltymtejtym
Množné číslo
Pádr. mužský osobnýr. nemužský osobný
Nominatív = Vokatívcite
Genitívtych
Dátivtym
Akuzatívtychte
Inštrumentáltymi
Lokáltych

Zvratné zámeno się (siebie)

Zvratné zámená spájame so slovesami. Používame ich v situáciách, keď podmet vykonal činnosť sám na sebe, tj. ak je podmet a predmet ten istý. Zámeno się nemá tvar nominatívu a používame ho v identickom tvare v jednotnom aj množnom čísle. Dlhší tvar siebie používame, keď na zámeno kladieme dôraz.

Skloňovanie zámena się (siebie)

Nominatív = Vokatív-
Genitívsię / siebie
Dátivsobie
Akuzatívsię / siebie
Inštrumentálsobą
Lokálsobie

Vykanie / Oslovovanie prostredníctvom pan/pani/państwo

V oficiálnych (formálnych) situáciách v poľštine vykáme - neznámu aj známu dospelú osobu oslovujeme prostredníctvom slov pan/pani/państwo. Najčastejšie takto oslovujeme nepoznáme osoby, s ktorými sa stretávame prvýkrát a ktorým vyjadrujeme úctu (staršie osoby, autority ...). Blízkym osobám, rodinným príslušníkom, priateľom a deťom tykáme - oslovujeme ich pomocou zámená ty a slovies v druhej osobe (napr. Jak się masz?), pričom zámeno "ty" nie je v týchto situáciách vyjadrené priamo (viď vyššie).

pan (mužský rod, jednotné číslo)

  • Czy pan jest Polakiem? Czy pan mówi po polsku? Czy pan mieszka w Krakowie?

pani (ženský rod, jednotné číslo)

  • Czy pani jest Polką? Czy pani mówi po polsku? Czy pani mieszka w Krakowie?

państwo (mužský a ženský rod, množné číslo)

  • Czy państwo pracują tutaj? Czy państwo Polakami? Czy państwo mówią po polsku?

S podstatnými menami pan/pani sa spája sloveso v tretej osobe jednotného čísla. Napr.: Jak się pan/pani nazywa? Czy pani jest Polką? Czy pan/pani mówi po polsku? Czy pan/pani mieszka w Krakowie?

S podstatným menom "państwo" sa spája sloveso v tretej osobe množného čísla. Napr.: państwo

Tvary pan/pani/państwo používame napr. v oficiálnych situáciách, kontaktoch podriadeného s nadriadeným: Witam pana/panią w naszym biurze. Tutaj jest pana/pani komputer.

Oslovovanie pomocou foriem pan/pani/państwo používame aj v pozdravoch a zdvorilostných frázach napr.:

  • Dzień dobry. – Dzień dobry panu/pani/państwu.
  • Jak się pan/pani ma?
  • To jest pan Jan Kowalski. – Miło mi pana poznać.
  • To jest pani Beata Kowalska. – Miło mi panią poznać.
  • To jest pan Jan, pan Tomasz i pani Dorota. – Miło mi państwa poznać.
  • Miło mi pana poznać, panie Marku.
  • Pani Krystyno, czy może mi pani pomóc?
Nahor