Zámená

Zámeno je ohybný slovný druh, ktorý zastupuje akýkoľvek iný slovný druh (napr. podstatné meno, prídavné meno, príslovku, číslovku) okrem slovies. Plní tiež ich funkciu vo vete. Skloňovanie zámen závisí od toho, aký slovný druh zastupujú.

Osobné zámená

Osobné zámená zastupujú podstatné mená. Krátke tvary osobných zámen mi, cię, ci, go, mu nestaviame na začiatok ani na koniec vety. Zámená niego, niemu, niej vystupujú len po predložkách. Zámená ja, ty, my, wy (osobné zámená v 1. a 2. osobe jednotného i množného čísla) nepoužívame vo funkcii podmetu - význam zámena vyjadruje koncovka slovesa (vetného prísudku), napr. Czytałem gazetę. miesto Ja czytałem gazetę. Vo vete používame zámená iba v situácii, keď chceme zdôrazniť, že práve táto osoba (tieto osoby) vykonáva vo vete vyjadrenú činnosť.

Skloňovanie osobných zámen

Jednotné číslo

Množné číslo

Opytovacie zámená

Opytovacími zámenami zisťujeme informácie o podmete alebo jeho vlastnostiach, napr.: kto?, co?, jaki?, który?

Skloňovanie zámena kto

Skloňovanie zámena co

Skloňovanie zámena jaki

Jednotné číslo

Množné číslo

Skloňovanie zámena ktory

Jednotné číslo

Množné číslo

Neurčité zámená

Neurčité zámená sú často zakončené na -ś: coś, jakiś, jakaś, jakieś, czyjś, kiedyś, ktoś, któraś, gdzieś.

Vo väčšine prípadov sú odvodené od zámen opytovacích: kto? → ktoś, co? → coś, jaki? → jakiś

Neurčitými zámenami vyjadrujeme nielen neurčitosť vo vzťahu k miestu, osobe, času a vlastnosti, ale zdôrazňujeme tiež skutočnosť, že sa môže jednať o ľubovoľné miesto, osobu a pod.

Záporné zámená

Záporné zámená slúžia k tvoreniu záporných viet. V poľštine sa nepoužíva dvojitý zápor. Napr.: Nigdzie nie byłem.

Záporné zámená sú väčšinou odvodené od zámen opytovacích: kto → nikt, co → nic, gdzie → nigdzie

Dvojitý zápor

Dvojitý zápor vyžaduje použitie negovaného slovesa a záporného zámena, napr. nic + nie kupować. Napr.:

A może nigdzie nie jedziemy?

Nigdy nie widziałem żubra na własne oczy.

Nic interesującego nie znalazłem.

Privlastňovacie zámená

Privlastňovacie zámená vyjadrujú prináležanie danej osoby alebo predmetu k inej osobe alebo predmetu. Skloňujeme ich ako prídavné mená, to znamená, že zámeno sa mení podľa gramatického rodu podstatného mena, ktoré po ňom nasleduje.

Skloňovanie zámen mój, twój

Kratšie tvary (napr. ma, me, mej, twe) majú knižní charakter a používajú sa zriedka.

Jednotné číslo

Množné číslo

Skloňovanie zámen nasz, wasz

Jednotné číslo

Množné číslo

Skloňovanie zámen jego, jej, ich

Tieto zámená sa neskloňujú - majú ten istý tvar pre všetky rody a pády.

Jednotné číslo

Množné číslo (všetky rody)

Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená sa vzťahujú k pojmom alebo ich vlastnostiam, ktoré sme poznali predtým z kontextu. Napr. zámená ten, ta, to skloňujeme ako prídavné mená. Používame ich k vyčleneniu danej osoby alebo predmetu z väčšej skupiny osôb alebo predmetov.

Skloňovanie zámen ten, ta, to

Jednotné číslo

Množné číslo

Zvratné zámeno się (siebie)

Zvratné zámená spájame so slovesami. Používame ich v situáciách, keď podmet vykonal činnosť sám na sebe, tj. ak je podmet a predmet ten istý. Zámeno się nemá tvar nominatívu a používame ho v identickom tvare v jednotnom aj množnom čísle. Dlhší tvar siebie používame, keď na zámeno kladieme dôraz.

Skloňovanie zámena się (siebie)

Vykanie / Oslovovanie prostredníctvom pan/pani/państwo

V oficiálnych (formálnych) situáciách v poľštine vykáme - neznámu aj známu dospelú osobu oslovujeme prostredníctvom slov pan/pani/państwo. Najčastejšie takto oslovujeme nepoznáme osoby, s ktorými sa stretávame prvýkrát a ktorým vyjadrujeme úctu (staršie osoby, autority ...). Blízkym osobám, rodinným príslušníkom, priateľom a deťom tykáme - oslovujeme ich pomocou zámená ty a slovies v druhej osobe (napr. Jak się masz?), pričom zámeno "ty" nie je v týchto situáciách vyjadrené priamo (viď vyššie).

pan (mužský rod, jednotné číslo)

• Czy pan jest Polakiem? Czy pan mówi po polsku? Czy pan mieszka w Krakowie?

pani (ženský rod, jednotné číslo)

• Czy pani jest Polką? Czy pani mówi po polsku? Czy pani mieszka w Krakowie?

państwo (mužský a ženský rod, množné číslo)

• Czy państwo pracują tutaj?
• Czy państwo są Polakami?
• Czy państwo mówią po polsku?

S podstatnými menami pan/pani sa spája sloveso v tretej osobe jednotného čísla. Napr.: Jak się pan/pani nazywa? Czy pani jest Polką? Czy pan/pani mówi po polsku? Czy pan/pani mieszka w Krakowie?

S podstatným menom "państwo" sa spája sloveso v tretej osobe množného čísla. Napr.: państwo

Tvary pan/pani/państwo používame napr. v oficiálnych situáciách, kontaktoch podriadeného s nadriadeným: Witam pana/panią w naszym biurze. Tutaj jest pana/pani komputer.

Oslovovanie pomocou foriem pan/pani/państwo používame aj v pozdravoch a zdvorilostných frázach napr.:

• Dzień dobry. – Dzień dobry panu/pani/państwu.
• Jak się pan/pani ma?
• To jest pan Jan Kowalski. – Miło mi pana poznać.
• To jest pani Beata Kowalska. – Miło mi panią poznać.
• To jest pan Jan, pan Tomasz i pani Dorota. – Miło mi państwa poznać.
• Miło mi pana poznać, panie Marku.
• Pani Krystyno, czy może mi pani pomóc?