Gramatický rod podstatných mien

Podstatné meno je ohybný slovný druh, ktorý označuje názvy vecí, objektov, miest a osôb. Podstatné meno skloňujeme pomocou čísla a pádu. Podstatné meno má rody.

Poľština má v jednotnom čísle tri rody: mužský (ten), ženský (ta) a stredný (to). V množnom čísle môžeme rozlišovať dva rody: mužský osobný (ci) a nemužský osobný (ženský a stredný rod, veci a zvieratá mužského rodu) (te).

Väčšina podstatných mien má v 1. páde jednotného čísla nasledujúce koncovky:

• Mužský rod končí na spoluhlásku (napr. syn, pies, brat).
• Ženský rod končí na -a (napr. mama, ulica, córka).
• Stredný rod končí na -o (napr. kino, auto, nazwisko) alebo -e (mieszkanie, spotkanie).

Číslo podstatných mien

Podstatné mená môžu vystupovať v jednotnom alebo v množnom čísle.

Jednotné číslo používame, ak hovoríme o jednom predmete (napr. siostra, dom, pies, dziecko).

Množné číslo používame, ak hovoríme o niekoľkých predmetoch (napr. siostry, domy, psy, dzieci).

Niektoré podstatné mená majú iba formu množného čísla (napr. drzwi, okulary).

Skloňovanie podstatných mien

V poľskom jazyku je sedem pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál, lokál a vokatív. Pád podstatného mena je určený otázkou.

Jednotné číslo

Množné číslo

Nominatív

Nominatív je základná forma podstatného mena. Nominatív vo vete vždy vystupuje bez predložky. Odpovedá na otázky: kto? co?

Väčšina podstatných mien má v nominatíve jednotného čísla nasledujúce koncovky:

• Mužský rod končí na spoluhlásku (napr. syn, pies, brat).
• Ženský rod končí na -a (napr. mama, ulica, córka).
• Stredný rod končí na -o (napr. kino, auto, nazwisko) alebo -e (mieszkanie, spotkanie).

Niektoré podstatné mená majú v 1. páde jednotného čísla netypické koncovky:

• koncovka -a sa tiež objavuje v mužskom rode (ten kolega, mężczyzna, dentysta),
• koncovka –ę sa objavuje aj v strednom rode (to imię, kurczę),
• podstatné mená ženského rodu môžu byť zakončené na spoluhlásku (ta krew, kość).

Genitív

Genitív používame po predložkách: obok, bez, od, do, z, naprzeciwko, dla. Genitív odpovedá na otázky: kogo? czego?

Niektoré slovesá (napr. bać się, życzyć, szukać, słuchać, uczyć się) vyžadujú použitie genitívu: Uczyć się języka polskiego. Życzyć wszystkiego najlepszego..

Niektoré podstatné mená rodu mužského neživotného majú v 2. páde jednotného čísla koncovku -u. Často sú to výrazy krátke (sok → soku), prevzaté (bar → baru), podstatné mená pomenúvajúce dopravné prostriedky (autobus → autobusu), podstatné mená rodu mužského, ktoré pomenúvajú dni v týždni (wtorek → wtorku), nepočítateľné podstatné mená (cukier → cukru).

Pohyblivé E

U niektorých podstatných mien dochádza pri skloňovaní k zmene koreňa slova (napr. wtorek → do wtorku).

Podstatné mená v množnom čísle, ktoré sú v jednotnom čísle rodu ženského alebo stredného, majú v genitíve tzv. nulovú koncovku. Ak sa na konci slova nachádzajú dve spoluhlásky, vkladáme medzi ne samohlásku e (napr. sukienka → sukienek, jajko → jajek).

Dátiv

Predložky, s ktorými vystupuje dátiv: ku, dzięki, przeciw. Dátiv odpovedá na otázky: komu? czemu?

S dátivom sa spájajú napr. tieto slovesá dać, dziękować, obiecać, pomagać, powiedzieć.

V poľštine má dátiv tieto koncovky: v mužskom rode -owi (napr. mężowi, nauczycielowi) a koncovku -u (napr. bratu, psu). V ženskom rode priberá podstatné meno koncovku –i/-y (napr. babci, ulicy) a –e/-ie (koleżance, dziewczynie).

Pozor! Výmena hlások:

• ch + e = sze (mucha → musze)
• d + e = dzie (woda → wodzie)
• g + e = dze (kolega → koledze)
• k + e = ce (matka → matce)
• r + e = rze (siostra → siostrze)
• zd + e = ździe (gwiazda → gwieździe)
• dz → g (koledzy → kolegom)
• ć → t (klienci → klientom)

Akuzatív

Akuzatív vystupuje po predložkách: na, pod, przez, nad, w. Akuzatív odpovedá na otázky: kogo? co?

Tvary akuzatívu používame po takých slovesách ako napr.: mieć, lubić, jeść, kupować, czytać, znać, oglądać, prosić. Avšak, ak sú tieto slovesá použité v zápore, mení sa ich väzba a je nutné použiť genitív (kogo? czego?).

Pri skloňovaní niektorých podstatných mien dochádza v koreni slova k výmene hlások (napr. pies → mam psa).

Inštrumentál

Inštrumentál používame po predložkách: nad, pod, przed, za, między. Inštrumentál odpovedá na otázky: (z) kim? (z) czym?

Lokál

Lokál vystupuje po nasledujúcich predložkách: na, po, o, przy, w(e). Lokál odpovedá na otázky: (o) kim, (o) czym?

Podstatné mená, ktorých kmeň končí na tvrdú spoluhlásku, majú v lokále koncovku -e (napr. okno → na oknie, sklep → w sklepie).

Podstatné mená rodu stredného a mužského s kmeňom zakončeným na mäkkú spoluhlásku alebo s kmeňom zakončeným na k, g, ch majú v lokále koncovku –u (napr. mieszkanie → w mieszkaniu, rok → w roku).

Niektoré podstatné mená rodu ženského majú koncovku –i/-y (napr. kuchnia → w kuchni, praca → w pracy).

Pozor! Výmena hlások:

• ch + e = sze (mucha → o musze)
• d + e = dzie (woda → w wodzie)
• g + e = dze (noga → o nodze)
• k + e = ce (matka → o matce)
• ł + e = le (stół → na stole)
• r + e = rze (rower → na rowerze)
• sł + e = śle (krzesło → na krześle)
• st + e = ście (miasto → w mieście)
• t + e = cie (uniwersytet – na uniwersytecie)
• zd + e = ździe (gwiazda → o gwieździe)

Vokatív

Vokatív používame keď niekoho oslovujeme.

Slovesné podstatné mená

Podstatné mená, ktorá nazývajú činnosti a stavy označujeme ako slovesné podstatné mená. Tvoríme ich od väčšiny slovies oddelením koncovky slovesa a pridaním prípony -anie, -enie, -cie, napr.:

• budować – budowanie
• biegać – bieganie
• projektować – projektowanie

• chodzić – chodzenie
• robić – robienie
• mówić – mówienie

• być – bycie
• pić – picie
• myć – mycie

Tvorba feminitív (ženských pomenovaní)

Od väčšiny podstatných mien mužského rodu tvoríme podstatné mena ženského rodu pomocou prípony -ka, napr.:

V poľštine od niektorých slov mužského rodu ženské ekvivalenty nevytvárame. Týka sa to akademických titulov, niektorých povolaní a pracovných pozícií. Pomenovanie v mužskom rode dopĺňame podstatným menom pani. Napr.:

V inzerátoch a niektorých ďalších typoch komunikačných situácií sa môžu názvy pracovných pozícií týkať oboch pohlaví, aj napriek tomu, že je možné vytvoriť ženský ekvivalent od mužského pomenovania, napr. dyrektor, kierownik, bibliotekarz, nauczyciel.