Späť na obsah

Gramatický rod podstatných mien

Podstatné meno je ohybný slovný druh, ktorý označuje názvy vecí, objektov, miest a osôb. Podstatné meno skloňujeme pomocou čísla a pádu. Podstatné meno má rody.

Poľština má v jednotnom čísle tri rody: mužský (ten), ženský (ta) a stredný (to). V množnom čísle môžeme rozlišovať dva rody: mužský osobný (ci) a nemužský osobný (ženský a stredný rod, veci a zvieratá mužského rodu) (te).

Väčšina podstatných mien má v 1. páde jednotného čísla nasledujúce koncovky:

  • Mužský rod končí na spoluhlásku (napr. syn, pies, brat).
  • Ženský rod končí na -a (napr. mama, ulica, córka).
  • Stredný rod končí na -o (napr. kino, auto, nazwisko) alebo -e (mieszkanie, spotkanie).

Číslo podstatných mien

Podstatné mená môžu vystupovať v jednotnom alebo v množnom čísle.

Jednotné číslo používame, ak hovoríme o jednom predmete (napr. siostra, dom, pies, dziecko).

Množné číslo používame, ak hovoríme o niekoľkých predmetoch (napr. siostry, domy, psy, dzieci).

Niektoré podstatné mená majú iba formu množného čísla (napr. drzwi, okulary).

Skloňovanie podstatných mien

V poľskom jazyku je sedem pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál, lokál a vokatív. Pád podstatného mena je určený otázkou.

Jednotné číslo
Rodmužský životný (ten)mužský neživotný (ten)ženský (ta)stredný (to)
Nominatív
kto? co?
syn, piessport, pomidormama, ulicanazwisko, mieszkanie
Genitív
kogo? czego?
syna, psasportu, pomidoramamy, ulicynazwiska, mieszkania
Dátiv
komu? czemu?
synowi, psusportowi, pomidorowimamie, ulicynazwisku, mieszkaniu
Akuzatív
kogo? co?
syna, psasport, pomidormamę, ulicęnazwisko, mieszkanie
Inštrumentál
z kim? z czym?
synem, psemsportem, pomidoremmamą, ulicąnazwiskiem, mieszkaniem
Lokál
o kim? o czym?
synu, psiesporcie, pomidorzemamie, ulicynazwisku, mieszkaniu
Vokatív
synu, psiesporcie, pomidorzemamo, uliconazwisko, mieszkanie
Množné číslo
Rodmužský osobný (ci)mužský neosobný (te)
Nominatív
kto? co?
synowiepsy, sporty, pomidory, mamy, ulice, nazwiska, mieszkania
Genitív
kogo? czego?
synówpsów, sportów, pomidorów, mam, ulic, nazwisk, mieszkań
Dátiv
komu? czemu?
synompsom, sportom, pomidorom, mamom, ulicom, nazwiskom, mieszkaniom
Akuzatív
kogo? co?
synówpsy, sporty, pomidory, mamy, ulice, nazwiska, mieszkania
Inštrumentál
z kim? z czym?
synamipsami, sportami, pomidorami, mamami, ulicami, nazwiskami, mieszkaniami
Lokál
o kim? o czym?
synachpsach, sportach, pomidorach, mamach, ulicach, nazwiskach, mieszkaniach
Vokatív
synowiepsy, sporty, pomidory, mamy, ulice, nazwiska, mieszkania

Nominatív

Nominatív je základná forma podstatného mena. Nominatív vo vete vždy vystupuje bez predložky. Odpovedá na otázky: kto? co?

Väčšina podstatných mien má v nominatíve jednotného čísla nasledujúce koncovky:

  • Mužský rod končí na spoluhlásku (napr. syn, pies, brat).
  • Ženský rod končí na -a (napr. mama, ulica, córka).
  • Stredný rod končí na -o (napr. kino, auto, nazwisko) alebo -e (mieszkanie, spotkanie).

Niektoré podstatné mená majú v 1. páde jednotného čísla netypické koncovky:

  • koncovka -a sa tiež objavuje v mužskom rode (ten kolega, mężczyzna, dentysta),
  • koncovka ę sa objavuje aj v strednom rode (to imię, kurczę),
  • podstatné mená ženského rodu môžu byť zakončené na spoluhlásku (ta krew, kość).

Genitív

Genitív používame po predložkách: obok, bez, od, do, z, naprzeciwko, dla. Genitív odpovedá na otázky: kogo? czego?

Niektoré slovesá (napr. bać się, życzyć, szukać, słuchać, uczyć się) vyžadujú použitie genitívu: Uczyć się języka polskiego. Życzyć wszystkiego najlepszego..

Niektoré podstatné mená rodu mužského neživotného majú v 2. páde jednotného čísla koncovku -u. Často sú to výrazy krátke (soksoku), prevzaté (barbaru), podstatné mená pomenúvajúce dopravné prostriedky (autobusautobusu), podstatné mená rodu mužského, ktoré pomenúvajú dni v týždni (wtorekwtorku), nepočítateľné podstatné mená (cukiercukru).

Pohyblivé E

U niektorých podstatných mien dochádza pri skloňovaní k zmene koreňa slova (napr. wtorekdo wtorku).

Podstatné mená v množnom čísle, ktoré sú v jednotnom čísle rodu ženského alebo stredného, majú v genitíve tzv. nulovú koncovku. Ak sa na konci slova nachádzajú dve spoluhlásky, vkladáme medzi ne samohlásku e (napr. sukienkasukienek, jajkojajek).

Dátiv

Predložky, s ktorými vystupuje dátiv: ku, dzięki, przeciw. Dátiv odpovedá na otázky: komu? czemu?

S dátivom sa spájajú napr. tieto slovesá dać, dziękować, obiecać, pomagać, powiedzieć.

V poľštine má dátiv tieto koncovky: v mužskom rode -owi (napr. mężowi, nauczycielowi) a koncovku -u (napr. bratu, psu). V ženskom rode priberá podstatné meno koncovku i/-y (napr. babci, ulicy) a e/-ie (koleżance, dziewczynie).

Pozor! Výmena hlások:

  • ch + e = sze (muchamusze)
  • d + e = dzie (wodawodzie)
  • g + e = dze (kolegakoledze)
  • k + e = ce (matkamatce)
  • r + e = rze (siostrasiostrze)
  • zd + e = ździe (gwiazdagwieździe)
  • dz → g (koledzykolegom)
  • ć → t (klienciklientom)

Akuzatív

Akuzatív vystupuje po predložkách: na, pod, przez, nad, w. Akuzatív odpovedá na otázky: kogo? co?

Tvary akuzatívu používame po takých slovesách ako napr.: mieć, lubić, jeść, kupować, czytać, znać, oglądać, prosić. Avšak, ak sú tieto slovesá použité v zápore, mení sa ich väzba a je nutné použiť genitív (kogo? czego?).

Pri skloňovaní niektorých podstatných mien dochádza v koreni slova k výmene hlások (napr. piesmam psa).

Inštrumentál

Inštrumentál používame po predložkách: nad, pod, przed, za, między. Inštrumentál odpovedá na otázky: (z) kim? (z) czym?

Lokál

Lokál vystupuje po nasledujúcich predložkách: na, po, o, przy, w(e). Lokál odpovedá na otázky: (o) kim, (o) czym?

Podstatné mená, ktorých kmeň končí na tvrdú spoluhlásku, majú v lokále koncovku -e (napr. oknona oknie, sklepw sklepie).

Podstatné mená rodu stredného a mužského s kmeňom zakončeným na mäkkú spoluhlásku alebo s kmeňom zakončeným na k, g, ch majú v lokále koncovku u (napr. mieszkaniew mieszkaniu, rokw roku).

Niektoré podstatné mená rodu ženského majú koncovku i/-y (napr. kuchniaw kuchni, pracaw pracy).

Pozor! Výmena hlások:

  • ch + e = sze (muchao musze)
  • d + e = dzie (wodaw wodzie)
  • g + e = dze (nogao nodze)
  • k + e = ce (matkao matce)
  • ł + e = le (stółna stole)
  • r + e = rze (rowerna rowerze)
  • sł + e = śle (krzesłona krześle)
  • st + e = ście (miastow mieście)
  • t + e = cie (uniwersytetna uniwersytecie)
  • zd + e = ździe (gwiazdao gwieździe)

Vokatív

Vokatív používame keď niekoho oslovujeme.

Slovesné podstatné mená

Podstatné mená, ktorá nazývajú činnosti a stavy označujeme ako slovesné podstatné mená. Tvoríme ich od väčšiny slovies oddelením koncovky slovesa a pridaním prípony -anie, -enie, -cie, napr.:

  • budowaćbudowanie
  • biegaćbieganie
  • projektowaćprojektowanie
  • chodzićchodzenie
  • robićrobienie
  • mówićmówienie
  • byćbycie
  • pićpicie
  • myćmycie

Tvorba feminitív (ženských pomenovaní)

Od väčšiny podstatných mien mužského rodu tvoríme podstatné mena ženského rodu pomocou prípony -ka, napr.:

mužský r.ženský r.
dyrektordyrektorka
lekarzlekarka
bibliotekarzbibliotekarka
programistaprogramistka

V poľštine od niektorých slov mužského rodu ženské ekvivalenty nevytvárame. Týka sa to akademických titulov, niektorých povolaní a pracovných pozícií. Pomenovanie v mužskom rode dopĺňame podstatným menom pani. Napr.:

mužský r.ženský r.
prezydentpani prezydent
ministerpani minister
profesorpani profesor
dyrektorpani dyrektor

V inzerátoch a niektorých ďalších typoch komunikačných situácií sa môžu názvy pracovných pozícií týkať oboch pohlaví, aj napriek tomu, že je možné vytvoriť ženský ekvivalent od mužského pomenovania, napr. dyrektor, kierownik, bibliotekarz, nauczyciel.

Nahor