Gramatický rod podstatných mien

Podstatné meno je ohybný slovný druh, ktorý označuje názvy vecí, objektov, miest a osôb. Podstatné meno skloňujeme pomocou čísla a pádu. Podstatné meno má rody.

Poľština má v jednotnom čísle tri rody: mužský (ten), ženský (ta) a stredný (to). V množnom čísle môžeme rozlišovať dva rody: mužský osobný (ci) a nemužský osobný (ženský a stredný rod, veci a zvieratá mužského rodu) (te).

Väčšina podstatných mien má v 1. páde jednotného čísla nasledujúce koncovky:

• Mužský rod končí na spoluhlásku (napr. syn, pies, brat).
• Ženský rod končí na -a (napr. mama, ulica, córka).
• Stredný rod končí na -o (napr. kino, auto, nazwisko) alebo -e (mieszkanie, spotkanie).

Číslo podstatných mien

Podstatné mená môžu vystupovať v jednotnom alebo v množnom čísle.

Jednotné číslo používame, ak hovoríme o jednom predmete (napr. siostra, dom, pies, dziecko).

Množné číslo používame, ak hovoríme o niekoľkých predmetoch (napr. siostry, domy, psy, dzieci).

Niektoré podstatné mená majú iba formu množného čísla (napr. drzwi, okulary).

Skloňovanie podstatných mien

V poľskom jazyku je sedem pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál, lokál a vokatív. Pád podstatného mena je určený otázkou.

Jednotné číslo

Množné číslo

Nominatív

Nominatív je základná forma podstatného mena. Nominatív vo vete vždy vystupuje bez predložky. Odpovedá na otázky: kto? co?

Väčšina podstatných mien má v nominatíve jednotného čísla nasledujúce koncovky:

• Mužský rod končí na spoluhlásku (napr. syn, pies, brat).
• Ženský rod končí na -a (napr. mama, ulica, córka).
• Stredný rod končí na -o (napr. kino, auto, nazwisko) alebo -e (mieszkanie, spotkanie).

Niektoré podstatné mená majú v 1. páde jednotného čísla netypické koncovky:

• koncovka -a sa tiež objavuje v mužskom rode (ten kolega, mężczyzna, dentysta),
• koncovka –ę sa objavuje aj v strednom rode (to imię, kurczę),
• podstatné mená ženského rodu môžu byť zakončené na spoluhlásku (ta krew, kość).

Množné číslo

Nominatív nemužských osobných podstatných mien má zvyčajne koncovku –y (dziura → dziury, krem → kremy).

Podstatné mená, ktorých kmeň končí v nominatíve jednotného čísla na –k, -g, majú koncovku –i (żarówka → żarówki, kosmetyk → kosmetyki).

Podstatné mená, ktorých kmeň končí v nominatíve jednotného čísla na –ń, -sz, -cz, -rz, -ż, -l, -j, -c, -dz, -ś, -ć, -ź, majú koncovku –e (grosz → grosze, pokój → pokoje, pieniądz → pieniądze, kłótnia → kłótnie).

Podstatné mená stredného rodu majú v množnom čísle koncovku –a (ubranie → ubrania, narzędzie → narzędzia).

Pohyblivé E

U niektorých podstatných mien dochádza pri skloňovaní k zmene koreňa slova (napr. młotek → młotki).

Nominatív mužskýcg osobných podstatných mien má koncovku –owie (pan → panowie). Do tejto skupiny patria napríklad mená príbuzenstva (teść → teściowie, syn → synowie, ojciec → ojcowie).

Mužské osobné podstatné mená končiace v jednotnom čísle na –k, -g(a), -r, -ec majú koncovku –y (Polak → Polacy, kolega → koledzy, doktor → doktorzy, chłopiec → chłopcy).

Mužské osobné podstatné mená končiace v jednotnom čísle na -d, -ch, -sta, –t(a) majú koncovku –i (Szwed → Szwedzi, Włoch → Włosi, artysta → artyści, architekt → architekci).

Mužské osobné podstatné mená končiace v jednotnom čísle na –c, –cz, -l, -rz, -sz, -ść majú koncovku –e (rodzic → rodzice, gracz → gracze, nauczyciel → nauczyciele, lekarz → lekarze, listonosz → listonosze, gość → gośćie).

Niektoré mužské osobné podstatné mená majú nezvyčajné koncovky v nominatíve množného čísla, napr.: brat → bracia, ksiądz → księża, Rosjanin → Rosjanie, Amerykanin → Amerykanie.

Genitív

Genitív používame po predložkách: obok, bez, od, do, z, naprzeciwko, dla. Genitív odpovedá na otázky: kogo? czego?

Niektoré slovesá (napr. bać się, życzyć, szukać, słuchać, uczyć się) vyžadujú použitie genitívu: Uczyć się języka polskiego. Życzyć wszystkiego najlepszego..

Niektoré podstatné mená rodu mužského neživotného majú v 2. páde jednotného čísla koncovku -u. Často sú to výrazy krátke (sok → soku), prevzaté (bar → baru), podstatné mená pomenúvajúce dopravné prostriedky (autobus → autobusu), podstatné mená rodu mužského, ktoré pomenúvajú dni v týždni (wtorek → wtorku), nepočítateľné podstatné mená (cukier → cukru).

Množné číslo

Podstatné mená, ktoré sú v nominatíve (kto? co?) jednotného čísla zakončené na spoluhlásku, majú v genitíve množného čísla koncovku –ów (sąsiad → sąsiadów, student → studentów) alebo –y/i (klucz → kluczy, mysz → myszy).

Podstatné mená, ktoré sa v nominatíve jednotného čísla končia na samohlásku, majú v genitíve množného čísla takzvaný genitív množného čísla. s koncovkou nula (brama → bram, mieszkanie → mieszkań).

Pohyblivé E

U niektorých podstatných mien dochádza pri skloňovaní k zmene koreňa slova (napr. wtorek → do wtorku).

Podstatné mená v množnom čísle, ktoré sú v jednotnom čísle rodu ženského alebo stredného, majú v genitíve tzv. nulovú koncovku. Ak sa na konci slova nachádzajú dve spoluhlásky, vkladáme medzi ne samohlásku e (napr. sukienka → sukienek, jajko → jajek).

Dátiv

Predložky, s ktorými vystupuje dátiv: ku, dzięki, przeciw. Dátiv odpovedá na otázky: komu? czemu?

S dátivom sa spájajú napr. tieto slovesá dać, dziękować, obiecać, pomagać, powiedzieć.

V poľštine má dátiv tieto koncovky: v mužskom rode -owi (napr. mężowi, nauczycielowi) a koncovku -u (napr. bratu, psu). V ženskom rode priberá podstatné meno koncovku –i/-y (napr. babci, ulicy) a –e/-ie (koleżance, dziewczynie).

Pozor! Výmena hlások:

• ch + e = sze (mucha → musze)
• d + e = dzie (woda → wodzie)
• g + e = dze (kolega → koledze)
• k + e = ce (matka → matce)
• r + e = rze (siostra → siostrze)
• zd + e = ździe (gwiazda → gwieździe)
• dz → g (koledzy → kolegom)
• ć → t (klienci → klientom)

Akuzatív

Akuzatív vystupuje po predložkách: na, pod, przez, nad, w. Akuzatív odpovedá na otázky: kogo? co?

Tvary akuzatívu používame po takých slovesách ako napr.: mieć, lubić, jeść, kupować, czytać, znać, oglądać, prosić. Avšak, ak sú tieto slovesá použité v zápore, mení sa ich väzba a je nutné použiť genitív (kogo? czego?).

Pri skloňovaní niektorých podstatných mien dochádza v koreni slova k výmene hlások (napr. pies → mam psa).

Množné číslo

Akuzatív nemužských osobných podstatných mien sa rovná nominatívu. Napr.:

To są (kto?, co?) kremy. X Mam (kogo?, co?) kremy.

To są (kto?, co?) studentki. X Widzę (kogo?, co?) studentki.

Akuzatív mužských osobných podstatných mien sa rovná genitívu. Napr.:

Szukam (kogo? czego?) studentów. X Znam (kogo? co?) studentów.

Nie widzę (kogo? czego?) twoich rodziców. X Widzę (kogo? co?) twoich rodziców.

Inštrumentál

Inštrumentál používame po predložkách: nad, pod, przed, za, między. Inštrumentál odpovedá na otázky: (z) kim? (z) czym?

Lokál

Lokál vystupuje po nasledujúcich predložkách: na, po, o, przy, w(e). Lokál odpovedá na otázky: (o) kim, (o) czym?

Podstatné mená, ktorých kmeň končí na tvrdú spoluhlásku, majú v lokále koncovku -e (napr. okno → na oknie, sklep → w sklepie).

Podstatné mená rodu stredného a mužského s kmeňom zakončeným na mäkkú spoluhlásku alebo s kmeňom zakončeným na k, g, ch majú v lokále koncovku –u (napr. mieszkanie → w mieszkaniu, rok → w roku).

Niektoré podstatné mená rodu ženského majú koncovku –i/-y (napr. kuchnia → w kuchni, praca → w pracy).

Pozor! Výmena hlások:

• ch + e = sze (mucha → o musze)
• d + e = dzie (woda → w wodzie)
• g + e = dze (noga → o nodze)
• k + e = ce (matka → o matce)
• ł + e = le (stół → na stole)
• r + e = rze (rower → na rowerze)
• sł + e = śle (krzesło → na krześle)
• st + e = ście (miasto → w mieście)
• t + e = cie (uniwersytet – na uniwersytecie)
• zd + e = ździe (gwiazda → o gwieździe)

Množné číslo

Lokál v množnom čísle má koncovku –ach (góra → górach, dom → domach, Bieszczady → Bieszczadach).

Vokatív

Vokatív používame keď niekoho oslovujeme.

V hovorovej reči sa vokatív často nahrádza nominatívom, napr. Cześć, Marcin!

V oficiálnych situáciách však pri oslovovaní niekoho používame vokatív, napr. Cześć, Marcinie!

Podstatné mená mužského rodu, ktorých kmeň sa končí na tvrdú spoluhlásku, majú koncovku –ie (Marcin → Marcinie, Filip → Filipie).

Podstatné mená mužského rodu, ktorých kmeň sa končí na mäkkú spoluhlásku, podstatné mená končiace na -k, -g, -ch a zdrobneniny ženského rodu majú koncovku -u (Tomasz → Tomaszu, Marek → Mareku, Basia → Basiu).

Podstatné mená ženského rodu majú koncovku -o (Beata → Beato, mama → mamo).

Slovesné podstatné mená

Podstatné mená, ktorá nazývajú činnosti a stavy označujeme ako slovesné podstatné mená. Tvoríme ich od väčšiny slovies oddelením koncovky slovesa a pridaním prípony -anie, -enie, -cie, napr.:

• budować → budowanie
• biegać → bieganie
• projektować → projektowanie

• chodzić → chodzenie
• robić → robienie
• mówić → mówienie

• być → bycie
• pić → picie
• myć → mycie

Tvorba feminitív (ženských pomenovaní)

Od väčšiny podstatných mien mužského rodu tvoríme podstatné mena ženského rodu pomocou prípony -ka, napr.:

V poľštine od niektorých slov mužského rodu ženské ekvivalenty nevytvárame. Týka sa to akademických titulov, niektorých povolaní a pracovných pozícií. Pomenovanie v mužskom rode dopĺňame podstatným menom pani. Napr.:

V inzerátoch a niektorých ďalších typoch komunikačných situácií sa môžu názvy pracovných pozícií týkať oboch pohlaví, aj napriek tomu, že je možné vytvoriť ženský ekvivalent od mužského pomenovania, napr. dyrektor, kierownik, bibliotekarz, nauczyciel.

Tvorba činiteľských mien

Podstatné mená, ktoré označujú činiteľské mená, tvoríme pomocou slovotvorných formantov, napr. -arz, -ec, -ik.

• -arz (piłkarz, bramkarz, dziennikarz, pisarz, siatkarz)
• -ec (strzelec)
• -ik (przewodnik, napastnik, zawodnik, przeciwnik)