Dokonavé a nedokonavé slovesá

Základná forma slovesa je neurčitok (infinitív), ktorý je v poľštine zakončený na –ć alebo –c napr. jechać, lubić, móc, pomóc.

Slovesá sa v poľštine delia na dokonavé a nedokonavé. Nedokonavé slovesá odpovedajú na otázku co robić? a poukazujú na činnosť ako proces trvajúci v čase, napr. czytać, organizować, sprzątać. Dokonavé slovesá odpovedajú na otázku co zrobić? a poukazujú na činnosť ako udalosť, alebo výsledok, napr. przeczytać, zorganizować, sprzątnąć.

Väčšina slovies tvorí vidové dvojice, v ktorých je jedno sloveso nedokonavé a druhé dokonavé.

Nedokonavé a dokonavé slovesá sa vo vidových dvojiciach môžu od seba líšiť rôznym spôsobom.

• Dokonavé slovesá najčastejšie tvoríme od nedokonavých pridaním predpony wy-, z/s-, po-, za-, u-, na-, prze-, napr. –pić – wypić, jeść – zjeść, jechać – pojechać.
• Nedokonavé a dokonavé slovesá sa menej často líšia príponami. Nedokonavé slovesá sú zvyčajne zakončené na -ać, -ować, -awa a dokonavé slovesá na -ić/yć, -ać, -nąć, napr. wkupować – kupić, sprzątać – sprzątnąć. Často to sprevádzajú rôzne zmeny v základe slovesa –otwierać – otworzyć, dawać – dać, spotykać się – spotkać się, wracać – wrócić.
• Niekedy majú dokonavé a nedokonavé slovesá odlišné korene slov, napr. brać – wziąć, oglądać – obejrzeć, mówić – powiedzieć, widzieć – zobaczyć.

Časť slovies dokonavý náprotivok nemá, napr. móc, musieć, wiedzieć, pracować, studiować, siedzieć, stać.

Nedokonavé slovesá sa časujú vo všetkých troch časoch: prítomnom, minulom a budúcom. Dokonavé slovesá majú iba minulý a budúci čas.

Osobné tvary slovesa

Slovesá v poľštine majú v jednotnom a množnom čísle tri osoby, ktorým zodpovedajú osobné zámená.

Zámená 1. a 2. osoby sú vo vete často vynechávané, pretože na nich odkazujú koncovky slovesných tvarov, napr. idziesz (ty), czytaliśmy (my).

Zámená 3. osoby vystupujú v rôznych rodoch a vyžadujú použitie slovesa v správnom rode: v jednotnom čísle - on mówił (mužský r.), ona mówiła (ženský r.), ono mówiło (stredný r.), a v množnom čísle - oni mówili (mužský osobný r.), one mówiły (nemužský osobný r.).

Zámeno oni sa používa namiesto podstatných mien, ktoré označujú mužov alebo osoby rôzneho pohlavia, napr. Oni (chłopcy) biegali po podwórku. Oni (pasażerowie) wysiadają z pociągu. Zámeno one sa používa u podstatných mien, ktoré označujú osoby ženského pohlavia, deti, zvieratá, predmety a javy, napr. One (kobiety) wsiadają do samolotu. One (książki) leżały na stole.

V zdvorilostných frázach sa slovíčka pan / pani spájajú so slovesami v 3. osobe jednotného čísla a państwo so slovesami v 3. osobe množného čísla, napr. Czy pani wybrała kolor? Państwo mogą kupić ten komputer.

Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie (konjugácia)

Prítomný čas - časovanie -ę, -esz

Poľština používa tri časy: prítomný, minulý, budúci.

Prítomný čas znamená, že činnosť prebieha práve teraz, vykonáva sa často alebo má nadčasový charakter, napr. Magda czyta ogłoszenia. Filip często chodzi do kina. Kraków leży na południu Polski.

V prítomnom čase sa slovesá časujú podľa troch vzorov (konjugácií), ktoré určujeme na základe koncoviek 1. a 2. osoby jednotného čísla.

Podľa vzoru –ę, -esz sa časujú slovesá, ktoré majú rôzne zakončenia, napr. pisać, nieść, pić, myć, pracować, dawać.

• Slovesá, ktoré sa časujú podľa vzoru –ę, -esz majú často v prítomnom čase iný základ než neurčitok, napr. pracować – pracuje, dawać – daje, brać – bierze.
• U jednoslabičných slovies, napr. myć (się), żyć, pić, sa vo všetkých osobných tvaroch medzi základom slovesa a koncovkou nachádza hláska j, napr. myć – myje, pić – pije.
• U slovies zakončených na –ować, napr. pracować, studiować, kupować, fotografować, malować, budować, sa prípona –owa- mení na –uj-, napr. studiuję, pracujesz, kupuje, fotografujemy, malujecie, budują.
• U slovies, ktoré končia na –wać, napr. dawać, wstawać, poznawać, szanować, sa prípona –wa- mení na –j-, napr. daję, wstajesz, poznaje, szanujemy.
• Niektoré slovesá majú v prítomnom čase dva rôzne základy (kmene): jeden (zakončený na tvrdú spoluhlásku) v 1. osobe jednotného čísla (niosę) a v 3. osobe množného čísla (niosą), a druhý (zakončený na mäkkú spoluhlásku) v ostatných tvaroch (niesiesz, niesie, niesiemy, niesiecie).

Prítomný čas - časovanie -ę, -isz/ysz

Podľa vzoru -ę, -isz/ysz sa časujú slovesá zakončené na –ić, -yć, -eć, napr. mówić, lubić, uczyć się, tańczyć, myśleć, widzieć, słyszeć.

Prítomný čas - časovanie -m, -sz

Podľa vzoru -m, -sz sa časujú slovesá zakončené na -ać alebo -eć, napr. czytać, mieszkać, nazywać się, przepraszać, rozmawiać, umieć, rozumieć.

Aby sme v 3. osobe množného čísla od seba oddelili dve samohlásky, vkladáme pred koncovku -ą spoluhlásku -j-, napr. czytać – czytają, umieć – umieją.

Prítomný čas - nepravidelné slovesá

Mnoho slovies má v infinitíve a prítomnom čase odlišné tvary, napr. być – jest, iść – idzie, wiedzieć – wie. Pri mnohých slovesách v prítomnom čase dochádza k výmene spoluhlások d : dz, r : rz, g : ż, dż : dź, napr. idę – idziesz, mogę – możesz, biorę – bierzesz, jeżdże – jedździsz. Časovanie niektorých slovies je nutné naučiť sa naspamäť.

Minulý čas

Minulý čas označuje činnosti alebo stavy, ktoré sa udiali v minulosti, napr. Beata była chora. Magda i córka robiły zakupy. Marcin i Filip spotkali się u Beaty.

Všetky slovesá (dokonavé i nedokonavé) vedia vytvoriť minulý čas, napr. Wczoraj czytałem książkę. Wczoraj przeczytałem książkę.

Slovesá v minulom čase menia tvary v závislosti na rode. V jednotnom čísle sú tri rody: mužský, ženský a stredný (v strednom rode sa v podstate používa iba 3. osoba), napr. chłopiec biegał, dziewczynka śpiewała, dziecko bawiło się. V množnom čísle rozlišujeme dva rody: mužský osobný a ne-mužský osobný. Tvary mužského osobného rodu používame k označovaniu činností vykonávaných mužmi alebo osobami rôzneho pohlavia, napr. panowie odpoczywali, nauczyciele pracowali, dziewczynki i chłopcy biegali. V ostatných prípadoch, teda pokiaľ sa činnosť alebo stav vzťahuje k ženám, deťom, zvieratám, rastlinám a veciam, používame formy ne-mužského osobného rodu, napr. kobiety rozmawiały, dzieci bawiły się, psy leżały, kwiaty rosły, samochody jechały.

Tvary minulého času tvoríme od kmeňa neurčitku (po odobratí zakončenia -ć alebo -c pomocou prípony ł a rodových koncoviek:

kmeň slovesa + prípona minulého času ł + koncovka určujúca rod a osobu

Jednotné číslo

Množné číslo

V množnom čísle má mužský osobný rod tvary so spoluhláskou l: -liśmy, -liście, -li, a nemužský osobný rod so spoluhláskou ł: -łyśmy, -łyście, -ły.

czytać, kupować

Jednotné číslo

Množné číslo

U slovies zakončených na -eć, napr. mieć, woleć, widzieć, lecieć, rozumieć, dochádza k zmene e na a vo všetkých formách slovesa s výnimkou mužského osobného rodu.

mieć, rozumieć

Jednotné číslo

Množné číslo

U slovies zakončených na -ść, napr. nieść, przynieść, wieźć, dochádza k zmene e na o vo všetkých formách slovesa s výnimkou mužského osobného rodu. V 3. osobe mužského rodu sa o mení na ó.

przynieść, wieźć

Jednotné číslo

Množné číslo

Nepravidelné tvary minulého času má sloveso iść a od neho odvodené slovesá s predponami od-, z-, po-, przy-, prze-, w-, wy-, napr. wejść, wyjść, przyjść, pójść, odejść.

iść, przyjść

Jednotné číslo

Množné číslo

Koncovky minulého času sú pohyblivé - môžu byť oddelené od kmeňa slovesa a pripojené k inému slovu, ktoré sa nachádza pred slovesom. Môžeme povedať:

Kiedy przyjechaliśmy do domu, było już późno. alebo Kiedyśmy przyjechali do domu, było już późno.

Czy o tym pomyślałeś? alebo Czyś o tym pomyślał?

Zložený budúci čas

Budúci čas informuje o tom, že sa daná činnosť stane v budúcnosti. V poľštine má budúci čas dokonavých a nedokonavých slovies odlišnú podobu. U dokonavých slovies sa budúcnosť vyjadruje budúcim časom zloženým, napr. Jutro Beata będzie pracować nad nowym projektem. W niedzielę będę miała gości.; zatiaľ čo u nedokonavých slovies budúcim časom jednoduchým, napr. Wieczorem pójdziemy na koncert. Za tydzień Magda i córka pojadą nad morze..

Zložený budúci čas tvoríme od nedokonavých slovies dvoma spôsobmi:

• pomocné sloveso być v príslušnej osobe budúceho času + infinitív.

  Osoba	Pomocné sloveso być	czytać	pracować
  ja	będę	będę czytać	będę pracować
  ty	będziesz	będziesz czytać	będziesz pracować
  on/ona/ono pan/pani	będzie	będzie czytać	będzie pracować
  my	będziemy	będziemy czytać	będziemy pracować
  wy	będziecie	będziecie czytać	będziecie pracować
  oni/one państwo	będą	będą czytać	będą pracować

• pomocné sloveso być v príslušnej osobe budúceho času + 3. osoba minulého času v jednotnom čísle mužského alebo ženského rodu (v 3. osobe takisto stredného rodu), a v množnom čísle rodu mužského osobného alebo ne-mužského osobného.

  Jednotné číslo

  Osoba	Pomocné sloveso być	mužský r.	ženský r.	stredný r.
  ja	będę	będę czytał	będę czytała	-
  ty	będziesz	będziesz czytał	będziesz czytała	-
  on/ona/ono pan/pani	będzie	będzie czytał	będzie czytała	będzie czytało

  Množné číslo

  Osoba	Pomocné sloveso być	r. mužský osobný	r. nemužský osobný
  my	będziemy	będziemy czytali	będziemy czytały
  wy	będziecie	będziecie czytali	będziecie czytały
  oni/one państwo	będą	będą czytali	będą czytały

Modálne slovesá móc, chcieć, musieć v budúcom čase sa časujú iba podľa vzoru: sloveso być v budúcom čase + 3. osoba jednotného alebo množného čísla minulého času, napr. Jutro będę musiał długo pracować. Czy będziecie chcieli tam pojechać? Ona będzie mogła to zrobić.

Jednoduchý budúci čas

Jednoduchý budúci čas tvoríme od slovies dokonavých. Také tvary majú koncovky prítomného času (viď prítomný čas), ale význam budúceho času, napr. Jutro spotkamy się na kawę. Za tydzień Filip pojedzie na wycieczkę rowerową.

Rozkazovací spôsob

Tvary rozkazovacieho spôsobu používame v neformálnych situáciách k vyjadreniu odporúčaní, prosieb a rozkazov. Keďže sú takéto vyjadrenia namierené priamo adresátovi, rozkazovací spôsob má len tri tvary: 2. osobu jednotného čísla (ty), 1. a 2. osobu množného čísla (my, vy).

Základný tvar rozkazovacieho spôsobu je 2. osoba jednotného čísla, ku ktorej sa v množnom čísle pridávajú osobné koncovky -my a -cie, napr. pisz – piszmy – piszcie, przypomnij – przypomnijmy – przypomnijcie, czytaj – czytajmy – czytajcie.

U slovies, ktoré sa skloňujú podľa vzoru –ę, -esz a vzoru –ę, -isz/ysz tvoríme tvar 2. osoby jednotného čísla odtrhnutím osobnej koncovky od tvaru 2. osoby jednotného čísla prítomného času -esz, -isz/ysz.

• Ak je základ (kmeň) po odtrhnutí koncovky zakončený na jednu spoluhlásku, má 2. osoba rozkazovacieho spôsobu formu bez koncovky, napr. pisz(esz) → pisz, pracuj(esz) → pracuj, niesi(esz) → nieś, mów(isz) → mów, ucz(ysz) się → ucz się, idzi(esz) → idź.
• Ak je základ (kmeň) po odtrhnutí koncovky zakončený na dve spoluhlásky, pridávame k 2. osobe rozkazovacieho spôsobu koncovku -ij, napr. przypomn(isz) → przypomnij, sprzątni(esz) → sprzątnij.

U slovies, ktoré sa časujú podľa vzoru –m, -sz tvoríme tvar 2. osoby jednotného čísla odtrhnutím koncovky –ą od 3. osoby množného čísla, napr. czytaj(ą) → czytaj, słuchaj(ą) → słuchaj, jedz(ą) → jedz, wiedz(ą) → wiedz.

Niektoré nepravidelné tvary 2. osoby rozkazovacieho spôsobu je nutné sa naučiť, napr. być – bądź, mieć – miej, wziąć – weź.

Ak sa vo formálnych (oficiálnych) kontaktoch obraciame na niekoho pomocou zámen pan/pani, formulujeme odporúčania, prosby a rozkazy iným spôsobom.

• Používame časticu niech a tvar 3. osoby jednotného alebo množného čísla prítomného času, napr. Niech pan czyta dalej. Teraz niech pani mówi. Niech państwo posłuchają tej piosenki.
• Používame tvary proszę a neurčitok, napr. Proszę czytać dalej. Teraz proszę mówić. Proszę posłuchać tej piosenki.

Podmieňovací spôsob

Tvary podmieňovacieho spôsobu slúžia na označovanie činností, ktoré sa môžu konať pod určitou podmienkou alebo na vyjadrenie prosby.

V podmieňovacom spôsobe slovesá používame v jednotnom čísle mužského aj ženského rodu (v 3. osobe tiež v strednom rode), a v množnom čísle v rode mužskom osobnom i nemužskom osobnom.

Jednotné číslo

Množné číslo

Tvary podmieňovacieho spôsobu tvoríme tak, že ku tvaru 3. osoby minulého času pridáme -by, a v 1. a 2. osobe ešte pridáme osobné koncovky: -m, -ś, -śmy, -ście, napr. mógłbym, mógłbyś, moglibyśmy, moglibyście.

Koncovky podmieňovacieho spôsobu je možné od slovesa oddeliť. Veľmi často ich pridávame k spojke, napr. Byłoby dobrze, gdybym wróciła jeszcze dziś. Czybyś mógł otworzyć okno?