Dokonavé a nedokonavé slovesá
Základná forma slovesa je neurčitok (infinitív), ktorý je v poľštine zakončený na
Slovesá sa v poľštine delia na dokonavé a nedokonavé. Nedokonavé slovesá odpovedajú na otázku
Väčšina slovies tvorí vidové dvojice, v ktorých je jedno sloveso nedokonavé a druhé dokonavé.
Nedokonavé slovesá | Dokonavé slovesá |
---|---|
Nedokonavé a dokonavé slovesá sa vo vidových dvojiciach môžu od seba líšiť rôznym spôsobom.
- Dokonavé slovesá najčastejšie tvoríme od nedokonavých pridaním predpony
wy-, z/s-, po-, za-, u-, na-, prze- , napr.–pić – wypić, jeść – zjeść, jechać – pojechać . - Nedokonavé a dokonavé slovesá sa menej často líšia príponami. Nedokonavé slovesá sú zvyčajne zakončené na
-ać, -ować, -awa a dokonavé slovesá na-ić/yć, -ać, -nąć , napr.wkupować – kupić, sprzątać – sprzątnąć . Často to sprevádzajú rôzne zmeny v základe slovesa–otwierać – otworzyć, dawać – dać, spotykać się – spotkać się, wracać – wrócić . - Niekedy majú dokonavé a nedokonavé slovesá odlišné korene slov, napr.
brać – wziąć, oglądać – obejrzeć, mówić – powiedzieć, widzieć – zobaczyć .
Časť slovies dokonavý náprotivok nemá, napr.
Nedokonavé slovesá sa časujú vo všetkých troch časoch: prítomnom, minulom a budúcom. Dokonavé slovesá majú iba minulý a budúci čas.
Osobné tvary slovesa
Slovesá v poľštine majú v jednotnom a množnom čísle tri osoby, ktorým zodpovedajú osobné zámená.
Osoba | Jednotné číslo | Množné číslo |
---|---|---|
1. osoba | ||
2. osoba | ||
3. osoba |
Zámená 1. a 2. osoby sú vo vete často vynechávané, pretože na nich odkazujú koncovky slovesných tvarov, napr.
Zámená 3. osoby vystupujú v rôznych rodoch a vyžadujú použitie slovesa v správnom rode: v jednotnom čísle -
Zámeno
V zdvorilostných frázach sa slovíčka
Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie (konjugácia)
Prítomný čas - časovanie -ę, -esz
Poľština používa tri časy: prítomný, minulý, budúci.
Prítomný čas znamená, že činnosť prebieha práve teraz, vykonáva sa často alebo má nadčasový charakter, napr.
V prítomnom čase sa slovesá časujú podľa troch vzorov (konjugácií), ktoré určujeme na základe koncoviek 1. a 2. osoby jednotného čísla.
Podľa vzoru
Osoba | Koncovka | |||||
---|---|---|---|---|---|---|
- Slovesá, ktoré sa časujú podľa vzoru
–ę, -esz majú často v prítomnom čase iný základ než neurčitok, napr.pracować – pracuje, dawać – daje, brać – bierze . - U jednoslabičných slovies, napr.
myć (się), żyć, pić , sa vo všetkých osobných tvaroch medzi základom slovesa a koncovkou nachádza hláskaj , napr.myć – myje, pić – pije . - U slovies zakončených na
–ować , napr.pracować, studiować, kupować, fotografować, malować, budować , sa prípona–owa- mení na–uj- , napr.studiuję, pracujesz, kupuje, fotografujemy, malujecie, budują . - U slovies, ktoré končia na
–wać , napr.dawać, wstawać, poznawać, szanować , sa prípona–wa- mení na–j- , napr.daję, wstajesz, poznaje, szanujemy . - Niektoré slovesá majú v prítomnom čase dva rôzne základy (kmene): jeden (zakončený na tvrdú spoluhlásku) v 1. osobe jednotného čísla (
niosę ) a v 3. osobe množného čísla (niosą ), a druhý (zakončený na mäkkú spoluhlásku) v ostatných tvaroch (niesiesz, niesie, niesiemy, niesiecie ).
Prítomný čas - časovanie -ę, -isz/ysz
Podľa vzoru
Osoba | Koncovka | ||||
---|---|---|---|---|---|
Prítomný čas - časovanie -m, -sz
Podľa vzoru
Osoba | Koncovka | ||||
---|---|---|---|---|---|
Aby sme v 3. osobe množného čísla od seba oddelili dve samohlásky, vkladáme pred koncovku
Prítomný čas - nepravidelné slovesá
Mnoho slovies má v infinitíve a prítomnom čase odlišné tvary, napr.
Osoba | |||||
---|---|---|---|---|---|
Osoba | |||||
---|---|---|---|---|---|
Minulý čas
Minulý čas označuje činnosti alebo stavy, ktoré sa udiali v minulosti, napr.
Všetky slovesá (dokonavé i nedokonavé) vedia vytvoriť minulý čas, napr.
Slovesá v minulom čase menia tvary v závislosti na rode. V jednotnom čísle sú tri rody: mužský, ženský a stredný (v strednom rode sa v podstate používa iba 3. osoba), napr.
Tvary minulého času tvoríme od kmeňa neurčitku (po odobratí zakončenia
kmeň slovesa + prípona minulého času ł + koncovka určujúca rod a osobu
Jednotné číslo
Osoba | mužský r. | ženský r. | stredný r. |
---|---|---|---|
Množné číslo
Osoba | r. mužský osobný | r. nemužský osobný |
---|---|---|
V množnom čísle má mužský osobný rod tvary so spoluhláskou
czytać, kupować
Jednotné číslo
Osoba | mužský r. | ženský r. | stredný r. |
---|---|---|---|
Množné číslo
Osoba | r. mužský osobný | r. nemužský osobný |
---|---|---|
U slovies zakončených na
mieć, rozumieć
Jednotné číslo
Osoba | mužský r. | ženský r. | stredný r. |
---|---|---|---|
Množné číslo
Osoba | r. mužský osobný | r. nemužský osobný |
---|---|---|
U slovies zakončených na
przynieść, wieźć
Jednotné číslo
Osoba | mužský r. | ženský r. | stredný r. |
---|---|---|---|
Množné číslo
Osoba | r. mužský osobný | r. nemužský osobný |
---|---|---|
Nepravidelné tvary minulého času má sloveso
iść, przyjść
Jednotné číslo
Osoba | mužský r. | ženský r. | stredný r. |
---|---|---|---|
Množné číslo
Osoba | r. mužský osobný | r. nemužský osobný |
---|---|---|
Koncovky minulého času sú pohyblivé - môžu byť oddelené od kmeňa slovesa a pripojené k inému slovu, ktoré sa nachádza pred slovesom. Môžeme povedať:
Zložený budúci čas
Budúci čas informuje o tom, že sa daná činnosť stane v budúcnosti. V poľštine má budúci čas dokonavých a nedokonavých slovies odlišnú podobu. U dokonavých slovies sa budúcnosť vyjadruje budúcim časom zloženým, napr.
Zložený budúci čas tvoríme od nedokonavých slovies dvoma spôsobmi:
- pomocné sloveso
być v príslušnej osobe budúceho času + infinitív.Osoba Pomocné sloveso być czytać pracować ja będę będę czytać będę pracować ty będziesz będziesz czytać będziesz pracować on/ona/ono pan/pani będzie będzie czytać będzie pracować my będziemy będziemy czytać będziemy pracować wy będziecie będziecie czytać będziecie pracować oni/one państwo będą będą czytać będą pracować - pomocné sloveso
być v príslušnej osobe budúceho času + 3. osoba minulého času v jednotnom čísle mužského alebo ženského rodu (v 3. osobe takisto stredného rodu), a v množnom čísle rodu mužského osobného alebo ne-mužského osobného.Jednotné číslo
Osoba Pomocné sloveso być mužský r. ženský r. stredný r. ja będę będę czytał będę czytała - ty będziesz będziesz czytał będziesz czytała - on/ona/ono pan/pani będzie będzie czytał będzie czytała będzie czytało Množné číslo
Osoba Pomocné sloveso być r. mužský osobný r. nemužský osobný my będziemy będziemy czytali będziemy czytały wy będziecie będziecie czytali będziecie czytały oni/one państwo będą będą czytali będą czytały
Modálne slovesá
Jednoduchý budúci čas
Jednoduchý budúci čas tvoríme od slovies dokonavých. Také tvary majú koncovky prítomného času (viď prítomný čas), ale význam budúceho času, napr.
Osoba | Časovanie | Časovanie | Časovanie |
---|---|---|---|
Rozkazovací spôsob
Tvary rozkazovacieho spôsobu používame v neformálnych situáciách k vyjadreniu odporúčaní, prosieb a rozkazov. Keďže sú takéto vyjadrenia namierené priamo adresátovi, rozkazovací spôsob má len tri tvary: 2. osobu jednotného čísla (ty), 1. a 2. osobu množného čísla (my, vy).
Osoba | Koncovka | ||||
---|---|---|---|---|---|
Základný tvar rozkazovacieho spôsobu je 2. osoba jednotného čísla, ku ktorej sa v množnom čísle pridávajú osobné koncovky
U slovies, ktoré sa skloňujú podľa vzoru
- Ak je základ (kmeň) po odtrhnutí koncovky zakončený na jednu spoluhlásku, má 2. osoba rozkazovacieho spôsobu formu bez koncovky, napr.
pisz(esz) → pisz, pracuj(esz) → pracuj, niesi(esz) → nieś, mów(isz) → mów, ucz(ysz) się → ucz się, idzi(esz) → idź . - Ak je základ (kmeň) po odtrhnutí koncovky zakončený na dve spoluhlásky, pridávame k 2. osobe rozkazovacieho spôsobu koncovku
-ij , napr.przypomn(isz) → przypomnij, sprzątni(esz) → sprzątnij .
U slovies, ktoré sa časujú podľa vzoru
Niektoré nepravidelné tvary 2. osoby rozkazovacieho spôsobu je nutné sa naučiť, napr.
Ak sa vo formálnych (oficiálnych) kontaktoch obraciame na niekoho pomocou zámen
- Používame časticu
niech a tvar 3. osoby jednotného alebo množného čísla prítomného času, napr.Niech pan czyta dalej. Teraz niech pani mówi. Niech państwo posłuchają tej piosenki. - Používame tvary
proszę a neurčitok, napr.Proszę czytać dalej. Teraz proszę mówić. Proszę posłuchać tej piosenki.
Podmieňovací spôsob
Tvary podmieňovacieho spôsobu slúžia na označovanie činností, ktoré sa môžu konať pod určitou podmienkou alebo na vyjadrenie prosby.
V podmieňovacom spôsobe slovesá používame v jednotnom čísle mužského aj ženského rodu (v 3. osobe tiež v strednom rode), a v množnom čísle v rode mužskom osobnom i nemužskom osobnom.
Jednotné číslo
Osoba | Koncovka | mužský r. | ženský r. | stredný r. |
---|---|---|---|---|
Množné číslo
Osoba | Koncovka | r. mužský osobný | r. nemužský osobný |
---|---|---|---|
Tvary podmieňovacieho spôsobu tvoríme tak, že ku tvaru 3. osoby minulého času pridáme
Koncovky podmieňovacieho spôsobu je možné od slovesa oddeliť. Veľmi často ich pridávame k spojke, napr.